Otázka zázrakov: súčasný vplyv Huma

Kresťanské tvrdenie je: Boh je Stvoriteľ a Udržiavateľ. Je preto zodpovedný za štruktúry vesmíru a pravidelnosti, ktoré riadia ich správanie. Srdcom kresťanstva je stelesnenie a vzkriesenie Krista — tie nezapadajú do pravidelných vzorcov prírody a odmietajú ich mnohí na základe argumentov, ktoré siahajú až k filozofovi menom David Hume.

Historický kontext: osvietenstvo (vek rozumu)

Newtonov (1687 Principia Mathematica) a Laplaceho vesmír ako mechanické hodiny bol použitý ako dôkaz existencie Boha, ALE zároveň toho, že Boh do chodu vesmíru nezasahuje — deizmus.

Benedict de Spinoza (Tractatus theologico-politicus 1670):

1. Nič sa nedeje v rozpore s nemeniteľným poriadkom prírody, keďže plynú z nutnosti božskej prírody.
2. Zázraky porušujú zákony prírody a ničia dôkazy o existencii Boha!

Hume (An Enquiry Concerning Human Understanding):

Zázrak je porušením zákonov prírody; a ako pevná a nemenná skúsenosť vytvorila tieto zákony, dôkaz proti zázraku, už zo samotnej povahy faktu, je taký úplný ako hocijaký argument zo skúseností, aký sa dá len predstaviť… Nie je žiaden zázrak, keď človek v zdanlivo dobrom zdraví z ničoho nič zomrie: pretože takáto smrť, hoci  neobyčajnejšia než akákoľvek iná, sa stáva pomerne často. Zázrak však je, keď sa mŕtvy človek vráti medzi živých; pretože toto ešte nikto nepozoroval, v žiadnej dobe ani krajine. Musí tam byť preto uniformná skúsenosť ku každej zázračnej udalosti, inak by si tá udalosť nezaslúžila toto označenie.

A. Argument — uniformita prírody:

1. Zázraky sú porušením zákonov prírody.
2. Tieto zákony boli vytvorené „pevnou a nemennou“ skúsenosťou.
3. Preto argument proti zázraku je taký dobrý, ako hocijaký argument zo skúsenosti môže len byť.

B. Argument — uniformita skúsenosti

1. Nezvyčajné, aj keď často pozorované udalosti, nie sú zázrakmi — ako náhla smrť zdravého človeka.
2. Vzkriesenie by bolo zázrakom, keďže ho nikto nikdy nepozoroval.
3. Proti každej zázračnej udalosti je uniformná skúsenosť, inak by sa nenazývala zázračnou.

Argument — uniformita prírody

Humova nekonzistentnosť: Hume inde popiera uniformitu prírody tvrdením, že len preto, že sme pozorovali slnko vychádzať ráno už po tisíce rokov, neznamená to, že si môžeme byť istí, že vyjde aj zajtra (An Enquiry Concerning Human Understanding, 4.2, s.15). Ak je to tak, Hume nemôže zázrak vyšachovať — v skutku podkopal samotný koncept zákonov prírody, od ktorých závisí veda. Humove zapretie kauzality taktiež podkopáva jeho argument: „Všetky udalosti sa javia úplne voľné a oddelené. Jedna udalosť nasleduje druhú, no nikdy medzi nimi nemôžeme pozorovať žiadnu súvislosť. Javia sa spojené, no nikdy nie prepojené.“

Sú zázraky „porušením zákonov prírody“?

Argument 1: Hume tvrdí, že záznamy zázrakov „pozorujeme hlavne medzi nevzdelanými a barbarskými národmi.“ (op. cit. s.79)

Omyl: Na to, aby bolo možné označiť udalosť za zázračnú, musí existovať nejaká vnímaná pravidelnosť, oproti ktorej je táto udalosť očividnou výnimkou! Nemôžete spoznať niečo abnormálne, keď nepoznáte, čo je normálne. Príklad: 1. panenské počatie Ježiša, 2. počatie Jána Krstiteľa.

Argument 2: Keďže teraz poznáme zákony prírody, viera v zázraky je nemožná.

Omyl: Nebezpečenstvo zámeny právneho a vedeckého významu slova zákon. Prečo je nepresné a zavádzajúce tvrdenie, že zázraky „porušujú“ zákony prírody? Je to skôr to, že Boh z času na čas dodáva nové udalosti do systému. Zákony prírody sa tým nemenia ani nenahrádzajú.

„Ak Boh zničí, stvorí alebo odchýli nejakú hmotu, vtedy vytvorí novú situáciu. Celá príroda okamžite prijme túto novú situáciu, udomácni ju v jej ríši a adaptuje k nej všetky udalosti. Je v súlade so všetkými zákonmi. Ak Boh stvorí zázračnú spermiu v tele panny, nepokračuje to v porušovaní zákonov. Zákony ihneď preberú kontrolu. Príroda je pripravená. Nasleduje tehotenstvo podľa všetkých normálnych zákonov a o deväť mesiacov neskôr sa narodí dieťa.“ (C. S. Lewis, Miracles, s.63)

Humov argument — uniformná skúsenosť

Zázraky sú výnimky toho, čo sa deje normálne. Čo myslí pod pojmom „uniformná skúsenosť“? Jedna vec je povedať: „Skúsenosť ukazuje, že to a to sa deje normálne, no môžu tam byť výnimky, hoci žiadne neboli pozorované. To znamená, že skúsenosť, ktorú sme nadobudli, je uniformná. Je ale úplne iná vec, ako to asi vraví Hume: „Toto je to, čo normálne zažívame a musíme to zažívať stále, pretože nemôžu byť a nie sú žiadne výnimky.“

Problém: odkiaľ to vie? Aby vedel, že skúsenosť proti zázraku je úplne uniformná, musel by mať prístup k všetkým udalostiam vo vesmíre v každom čase a priestore, čo je, samozrejme, nemožné. Hume preto nemôže vedieť, že zázraky sa nikdy neudiali. Len sa domnieva, čo chce dokázať — že príroda je uniformná a zázraky sa nikdy neudiali!

Jedinou reálnou alternatívou k Humovmu kruhovému argumentu je byť otvorený možnosti, že zázraky sa udiali. Je to historická otázka, nie filozofická, a závisí od svedkov a dôkazov. Hume sa ale netvári, žeby chcel vziať do úvahy otázku, či existuje nejaký platný historický dôkaz o tom, či sa udial nejaký zázrak alebo zázraky. Jednoducho to popiera a tvrdí, že skúsenosť proti zázrakom je „pevná a nemenná“. My ale opakujeme, že toto tvrdenie nemá žiaden základ, kým nepreukáže, že všetky správy o zázrakoch sú falošné. Dokonca sa o to ani nesnaží, takže neexistuje možnosť, že by poznal odpoveď.

Hovorí, že žiadne vzkriesenie nebolo nikdy pozorované bez akejkoľvek snahy prediskutovať skutočné historické dôkazy o vzkriesení Ježiša.

Humove kritéria pre dôkaz a kredibilitu svedkov

a) „Múdry človek má takú vieru, aké sú dôkazy.“ (op. cit., s.73)

b) „Žiadne svedectvo nie je dostatočné na to, aby dokázalo zázrak, iba ak by to bolo také svedectvo, že jeho falošnosť by bola viac zázrakom, než fakt, ktorý sa snaží dokázať… Keď mi hocikto povie, že videl mŕtveho človeka vstať z mŕtvych, hneď sa začnem zamýšľať, či je pravdepodobnejšie, že táto osoba podvádza alebo bola podvedená, alebo je pravdepodobnejšie, že táto udalosť sa naozaj stala. Porovnávam jeden zázrak s druhým a v podľa prevahy, ktorú objavím, vyslovím svoje rozhodnutie a vždy zamietnem väčší zázrak. Ak by bola falošnosť jeho svedectva zázračnejšia než udalosť, o ktorej hovorí, len vtedy si môže predstavovať, že ovládol moju vieru alebo názor.“ (op. cit., s.77)

Humove kritéria aplikované

1. Na presvedčenie, že učeníci sú vinní z podvodu

„Veľká noc nie je primárne komfortom, ale výzvou. Jej posolstvom je buď vrcholný fakt v histórii, alebo gigantický hoax… Ak je to pravda, potom je to vrcholný fakt histórie; a zlyhanie prispôsobiť svoj život jeho následkom znamená nenapraviteľnú prehru. Ak by to ale nebola pravda, ak by Kristus z mŕtvych nevstal, potom je celé kresťanstvo podvod vnucovaný svetu spoločnosťou perfektných klamárov alebo, prinajlepšom, pomýlených naiviek. Sv. Pavol si to sám uvedomoval, keď písal: Ak by Kristus nevstal z mŕtvych, potom naše učenie nemá zmysel a tvoja viera je bezcenná. Ba čo viac, sme falošnými svedkami.“ (Sir Norman Anderson, The Evidence for the Resurrection (Inter Varsity Press, Leicester, 1990, s. 1))

2. Na príčinu vzostupu kresťanstva

„Ak vznik Nazarejcov, fenomén nesporne dosvedčený Novou zmluvou, robí veľkú dieru do histórie, dieru rozmerov a tvarov Vzkriesenia, čo navrhne sekulárny historik, aby to zastavil?… zrod a rapídny vzostup kresťanskej cirkvi… ostáva nevyriešenou enigmou pre každého historika, ktorý odmieta brať vážne jediné vysvetlenie ponúkané samotnou cirkvou.“ (C. F. D. Moule, The Phenomenon of the New Testament, London, SCM, 1967, s. 3, 13)

Humove závery

1. Zákony prírody opisujú pravidelnosti.
2. Zázraky sú jedinečnosti, výnimky k pravidelnému chodu prírody a sú extrémne vzácne.
3. Dôkazov pre to, čo je pravidelné a opakovateľné musí byť viac než dôkazov pre to, čo je zvláštne a neopakovateľné.
4. Múdry človek stavia svoju vieru na váhe dôkazov.
5. Preto žiaden múdry človek nikdy nemôže veriť v zázrak.

Anthony Flew k 3. bodu tvrdí, že: „Téza hovoriaca o (údajnom) výskyte zázraku bude jedinečná, špecifická a v minulom čase“ a dedukuje, že keďže sa v žiadnom prípade nedajú tieto tézy otestovať priamo, dôkazy v ich prospech budú vždy, čo sa týka sily logiky, nemerateľne slabšie než dôkazy v prospech všeobecných a opakovateľných téz (Encyclopedia of Philosophy, s. 252). Čo však s jedinečnosťami, ktoré vedci akceptujú — ako napríklad Veľký Tresk?!

Ďalšie nedostatky v Humovom názore

1. Nezdá sa to byť overiteľné v zmysle, že ani Hume (ani Flew) nevyzerajú byť schopní predstaviť si pozorovanie, ktoré by dokázalo jeho falošnosť.

2. Jednoducho sa nedá súdiť pravdepodobnosť vzkriesenia Ježiša na základe pozorovanej veľkej pravdepodobnosti, že mŕtvi ľudia ostávajú mŕtvi. Čo mali spraviť (ale nespravili) bolo, že mali porovnať pravdepodobnosť vzkriesenia Ježiša s pravdepodobnosťou, že Jeho hrobka bola prázdna na základe hocijakej inej hypotézy okrem vzkriesenia.

3. Odmietanie myšlienok, ktoré nie sú zhodné so skúsenosťou by viedlo nielen k odmietaniu vzkriesenia, ale aj kľúčových myšlienok vo fyzike — napr. nelogická povaha kvantovej mechaniky.

Skutočný problém: zázraky ohrozujú základy naturalizmu

Humova a Flewova axióma je, že príroda je všetko, čo existuje a neexistuje nič a nik mimo prírody, čo by mohlo z času na čas do prírody zasahovať. Je to ich koncept uniformity prírody a jednoducho je to viera, nie následok vedeckého skúmania.

Kresťanský pohľad: „Ak všetko to, čo existuje v prírode (veľká nezmyselná prepojená udalosť), ak naše najhlbšie presvedčenia sú čisto vedľajším produktom iracionálneho procesu, potom jednoznačne neexistuje najmenší základ pre predpoklad, že náš zmysel pre spôsobilosť a naša následná viera v uniformitu nám hovorí niečo o realite mimo nás. Naše presvedčenia sú jednoducho faktom o nás — ako farba našich vlasov. Ak je naturalizmus skutočný, nemáme dôvod veriť svojmu presvedčeniu, že príroda je uniformná. Dá sa mu veriť, iba ak je skutočná celkom iná metafyzika. Ak najhlbšia vec v realite, fakt, ktorý je zdrojom všetkých ostatných faktov, je vec do istej miery ako my — ak je to Racionálny Duch a my z neho odvodzujeme našu racionálnu duchovnosť — potom naozaj môžeme veriť svojmu presvedčeniu. Náš odpor k poriadku je odvodený od Tvorcu prírody a nás.“ (C. S. Lewis, Miracles, s. 109)

Humove kritéria pre svedkov aplikované na vzkriesenie Krista

1. Počet a rôznorodosť svedkov

Nedostatočnosť teórii o halucináciách.

2. Konzistentnosť svedectva

„Pravda, objav prázdneho hrobu je v evanjeliách opísaný rôzne, no ak aplikujeme ten istý typ kritérií, ktorý by sme aplikovali na hocijak iný staroveký literárny zdroj, potom je dôkaz dosť pevný a vierohodný na to, aby si vynútil záver, že hrob sa naozaj našiel prázdny.“ (Michael Grant, Jesus: An Historian`s Review of the Gospels, Charles Schribner & Sons, New York, 1977, s. 176)

3. Možná zaujatosť svedkov

4. Postoj svedkov

Poznámka: „Uniformná skúsenosť“ ukazuje, že vzkriesenie prostredníctvom prirodzených mechanizmov je extrémne nepravdepodobné a môžeme ho vylúčiť. Kresťania však netvrdia, že Ježiš vstal nejakým prirodzeným mechanizmom. Tvrdia niečo úplne iné — z mŕtvych  Ho vzkriesil Boh. Ak teda existuje Boh, prečo by to malo byť zavrhnuté ako nemožné?

Bertrand Russel k Humovi

„Humova filozofia, či už je pravdivá, alebo falošná, reprezentuje úpadok racionálnosti 18. storočia. Začal ako Locke so zámerom byť rozumný a empirický a neakceptovať nič na základe viery, ale hľadať akékoľvek poučenie, ktoré sa dá získať zo skúsenosti a pozorovania. Keďže mal väčší intelekt ako Lock, väčšiu prudkosť v analýze a menšiu kapacitu v akceptovaní komfortných nezrovnalostí, došiel k katastrofálnemu záveru, že zo skúsenosti a pozorovania sa nedá nič naučiť. Neexistuje nič také ako racionálna viera. „Ak veríme, že oheň ohrieva, voda osviežuje, je to len kvôli tomu, že myslieť inak nás stojí príliš veľa bolesti.“ Nedokážeme neveriť, no žiadna viera nemôže mať základ v rozume… Nárast nerozumu počas 19. storočia a čo sa udialo v 20. storočí, je prirodzený dôsledok Humovho deštrukčného empirizmu.“ (Bertrand Russell, History of Western Philosophy, London, George Allen and Unwin, s. 645 — 646)